Aký tep srdca je nebezpečný? Prehľad ideálneho tepu a tlaku podľa veku

Aký je rozdiel medzi tepom a tlakom?

Tep a krvný tlak sú dva odlišné, ale súvisiace ukazovatele zdravia srdca. Tep, alebo pulz, je počet úderov srdca za minútu – frekvencia, akou srdce bije. 

Krvný tlak naopak odráža silu, ktorou krv pôsobí na steny ciev počas prúdenia v organizme. To znamená, že zatiaľ čo tep signalizuje, ako často srdce bije, tlak ukazuje, akou silou prúdi krv cievami.

Tep a tlak sú prepojené, ale nemusia sa vždy meniť súčasne. Tep môže rásť bez výrazného zvýšenia tlaku, napríklad pri cvičení, a naopak tlak môže byť vysoký aj pri normálnom alebo nízkom tepe. 

Čo je tep srdca a prečo je dôležitý?

Tepová frekvencia (pulz) predstavuje počet úderov srdca za jednu minútu. Hovorí o tom, nakoľko intenzívne srdce pracuje, a môže naznačovať celkovú kondíciu organizmu, stresové zaťaženie či prítomnosť zdravotných komplikácií.

Aký je ideálny tep v pokoji?

Za zdravý tep v pokoji sa vo všeobecnosti považujú nasledovné hodnoty:

Bežné metódy merania tepu

• Manuálne meranie 

Položte tri prsty na zápästie alebo krčnú tepnu, počítajte údery 15 sekúnd a výsledok vynásobte štyrmi.

• Elektronické a optické prístroje 

Hrudné pásy snímajú elektrické výboje srdca, optické senzory sledujú prietok krvi – bežné sú napríklad v smart hodinkách a fitnes náramkoch.

• Pulzná oxymetria 

Pulzná oxymetria meria tep a zároveň saturáciu krvi kyslíkom pomocou svetelnej absorpcie na prste alebo uchu. Ide o neinvazívnu a rýchlu metódu, ktorá sa používa v zdravotníctve aj doma.

Poznámka: Nezabúdajte, že pulz sa prirodzene mení podľa aktivity, denného rytmu, hydratácie, hormónov aj emócií. 

Chcem svoj vlastný pulzoximeter

Kedy je vysoký alebo nízky tep varovným signálom?

Nebezpečné hodnoty pulzu závisia od situácie aj veku, no všeobecne platí:

1. Nebezpečne vysoký tep (tachykardia)

Nebezpečne vysoký tep, známy aj ako tachykardia, je stav, keď srdcový tep v pokoji presiahne 100 úderov za minútu. Môže byť fyziologický, napríklad pri strese alebo fyzickej aktivite, ale aj patologický, teda znamenajúci zdravotný problém, ktorý treba riešiť.​

Najčastejšie príznaky tachykardie sú: 

• búšenie srdca (palpitácie), 
• bolesť na hrudi, 
• dýchavičnosť, 
• závraty, mdloby,
• pocit slabosti a zvýšenej únavy.

Ak tachykardia trvá dlhšie alebo je sprevádzaná bolesťou na hrudi, stratou vedomia či dýchacími ťažkosťami, treba okamžite vyhľadať lekársku pomoc.​ Lekár následne môže odporučiť vyšetrenie EKG, ktoré pomáha zistiť presnú príčinu srdcovej arytmie.

Za rizikový stav sa považuje:

• nad 100 úderov/min. v pokoji – u dospelých, ak sa opakuje alebo pretrváva,
• nad 130 – 140 úderov/min. bez fyzickej námahy – signál na okamžité vyšetrenie,
• náhle zvýšenie tepu sprevádzané bolesťou na hrudi, závratmi či dýchavičnosťou.

2. Nebezpečne nízky tep (bradykardia)

Nebezpečne nízky tep, odborne bradykardia, nastáva, keď srdcová frekvencia v pokoji klesne pod 60 úderov za minútu u dospelých, čo môže viesť k nedostatočnému prekrveniu tela. 

U športovcov môže byť nižší pulz (pod 60, dokonca 40 – 50) fyziologický a neškodný, no u bežných ľudí signalizuje problém.

Príznaky bradykardie sú:

• únava, slabosť, 
• závraty,
• dýchavičnosť, 
• modrá farba kože,
• mdloby alebo strata vedomia.

Ako sa mení tep pri záťaži?

Pri fyzickej záťaži sa pulz zvyšuje, aby zabezpečil dostatočný prísun kyslíka a živín do svalov, pričom intenzita nárastu závisí od typu aktivity, vašej kondície a veku. U netrénovaných ľudí stúpa tep srdca rýchlo a vysoko, zatiaľ čo u trénovaných sa zvyšuje pomalšie a efektívnejšie vďaka väčšiemu tepovému objemu srdca.

Pri fyzickej aktivite môže stúpnuť až na 140 – 180 úderov/min., a to hlavne v závislosti od veku a kondície. Na orientáciu sa používa maximálny tep, ktorý si môžete približne vypočítať:

Maximálny tep = 220 – váš vek

Zóny tepu pri záťaži

• Regeneračná zóna (50 – 60 % maxima): Ľahká aktivita, zlepšuje krvný obeh, vhodná pre začiatočníkov.
• Aeróbna zóna (70 – 80 % maxima): Stredná záťaž, posilňuje srdce, pľúca a vytrvalosť.
• Anaeróbna zóna (85 – 90 % maxima): Vysoká intenzita a zlepšuje schopnosť tela produkovať energiu bez dostatočného prísunu kyslíka.

Čo je krvný tlak?

Krvný tlak je sila, ktorou krv v krvnom obehu vyvíja tlak na steny ciev. Meria sa ako dve hodnoty – systolický tlak (vyššie číslo), ktorý predstavuje tlak počas srdcového sťahu, keď srdce pumpuje krv do tepien, a diastolický tlak (nižšie číslo), čo je tlak v cievach počas relaxácie srdca medzi údermi. 

Krvný tlak sa udáva v milimetroch ortuťového stĺpca (mmHg), napríklad 120/80 mmHg, a je kľúčovým ukazovateľom zdravia kardiovaskulárneho systému.​

Srdce pumpuje krv do tepien 60- až 100-krát za minútu, čím zabezpečuje prísun kyslíka a živín do celého tela. Krvný tlak tak odráža funkčnú záťaž srdca a stav cievneho systému. ​

Ideálny tlak podľa veku

Ideálny krvný tlak sa líši podľa veku a pohybuje sa okolo optimálnej hodnoty 120/80 mmHg u zdravých dospelých, pričom systolický mierne stúpa s vekom kvôli tuhnutiu ciev. Hodnoty nad 140/90 mmHg signalizujú vysoký tlak, pod 90/60 mmHg zase nízky. 

Optimálne hodnoty tlaku podľa veku

Ako sa mení tlak s vekom?

Krvný tlak sa s pribúdajúcim vekom mení tak, že systolický (horná číslica) zvyčajne postupne stúpa v dôsledku tuhnutia a zníženej pružnosti tepien, zatiaľ čo diastolický (spodná číslica) môže po päťdesiatke mierne klesať. 

Zmeny tlaku v súvislosti s vekom sú ovplyvňované nielen samotným starnutím ciev, ale aj faktormi ako životný štýl, genetika, obezita a prítomnosť chronických chorôb.

Kedy je krvný tlak nebezpečný?

1. Nebezpečne vysoký tlak

Nebezpečne vysoký krvný tlak (hypertenzia) nastáva, keď hodnoty dlhodobo presahujú 140/90 mmHg, čo zvyšuje riziko poškodenia ciev, srdca, mozgu a obličiek. 

Ku kritickej hypertenznej kríze dochádza pri systolickom tlaku nad 180 mmHg alebo diastolickom nad 120 mmHg a vyžaduje okamžitú lekársku pomoc kvôli riziku mozgovej príhody, infarktu či zlyhania orgánov.​

Hlavné príznaky vysokého tlaku:

• silná bolesť hlavy,
• závraty, 
• nevoľnosť,
• mdloby,
• hučanie v ušiach alebo dvojité/zastreté videnie,
• búšenie srdca, 
• bolesť na hrudníku, 
• dýchavičnosť.

2. Nebezpečne nízky tlak

Nebezpečne nízky krvný tlak (hypotenzia) je zvyčajne definovaný ako hodnoty pod 90/60 mmHg, najmä ak sú sprevádzané nepríjemnými alebo závažnými príznakmi.​

Príznaky nebezpečne nízkeho tlaku:

• závraty, 
• točenie hlavy, 
• problémy so zrakom (rozmazané alebo tmavé videnie),
• slabosť, únava, nevoľnosť,
• studená, vlhká alebo bledá pokožka,
• chvenie tela alebo zimnica.

Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc, ak sa príznaky zhoršujú, opakujú alebo sú sprevádzané bolesťou na hrudníku, dýchavičnosťou či náhlym oslabením, pretože nízky krvný tlak môže viesť k nedostatočnému prekrveniu mozgu a životne dôležitých orgánov.​

Nízky tlak je častejší u starších ľudí a môže byť spôsobený dehydratáciou, liekmi, ochoreniami srdca alebo endokrinnými poruchami, preto je dôležité jeho sledovanie a prípadná liečba.​

Zdroj: Freepik.com

3 praktické tipy, ako správne monitorovať tep a krvný tlak doma

1. Pripravte sa v pokoji

Ideálne je merať tlak a tep ráno pred jedlom alebo večer. Pred meraním si sadnite a oddýchnite aspoň na 5 minút. Seďte s opretým chrbtom, nohami na zemi a bez krčenia. Vyhnite sa káve, cvičeniu alebo rozhovorom – vaše telo potrebuje chvíľu ticha, aby hodnoty boli presné.

2. Zvoľte správnu polohu ruky 

Pri meraní tlakomerom ruku obnažte a položte na stôl v úrovni srdca, predlaktie je voľne podopreté. Manžetu nasaďte 1 – 2 cm nad lakťový ohyb – ani príliš voľne, ani príliš tesne. 

3. Používajte kvalitný a spoľahlivý tlakomer

Najpresnejšie sú tlakomery na pažu, ideálne s ukladaním dát (napr. cez aplikáciu) – počas merania sa nehýbte a nerozprávajte.

Čo ovplyvňuje tep aj tlak?

Tep a krvný tlak ovplyvňuje mnoho faktorov vrátane fyzickej aktivity, emocionálneho stavu, hormonálnych zmien a životného štýlu. Medzi tie hlavné patria:

• Fyzická aktivita – pri cvičení alebo námahe srdce bije rýchlejšie a tlak mierne stúpa, aby sa do svalov dostal potrebný prísun kyslíka a živín. Napríklad beh alebo intenzívny tréning môžu pulz zvýšiť aj o desiatky úderov za minútu.
• Stres a emocionálne stavy – silný stres, úzkosť alebo strach aktivujú nervový systém, čo vedie k zrýchleniu srdcového tepu a dočasnému zvýšeniu krvného tlaku. Dlhodobý stres môže byť príčinou chronických problémov srdca a ciev.
• Hormonálne faktory – hormóny ako adrenalín, noradrenalín alebo zvýšené hladiny hormónov štítnej žľazy zrýchľujú tep a zvyšujú tlak. 
• Hydratácia – nedostatok tekutín zväčša spôsobuje zahustenie krvi, kvôli čomu srdce musí viac pumpovať – to zvyšuje pulz aj tlak. 
• Lieky a zdravotné stavy – niektoré lieky (napr. kortikosteroidy, stimulanty, niektoré antidepresíva) zvyknú zvyšovať tep alebo tlak. Kardiovaskulárne hodnoty sú rovnako ovplyvňované i chorobami srdca, anémiou, endokrinnými poruchami alebo obličkovými problémami.
• Vek a pohlavie – s rastúcim vekom cievy strácajú pružnosť, čo zvyšuje tlak v nich.

Ako zlepšiť srdcové zdravie?

Zdroj: Generované AI

Pravidelná fyzická aktivita

Pravidelná fyzická aktivita, ako chôdza, beh, cyklistika alebo plávanie, zlepšuje kondíciu srdca, znižuje krvný tlak a pomáha udržiavať optimálnu telesnú hmotnosť.

Zdravá strava

Strava bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné produkty a zdravé tuky, ako olivový olej či ryby, s nízkym obsahom soli a cukru, pomáha chrániť tepny, upravuje hladinu cholesterolu a podporuje stabilný krvný tlak.

Kontrola stresu a kvalitný spánok

Kontrola stresu a dostatočný spánok sú dôležité pre zdravie srdca. Praktiky ako meditácia, dychové cvičenia alebo jednoduché relaxačné techniky pomáhajú regulovať pulz a krvný tlak, čím chránia srdce pred škodlivými vplyvmi.

Zdravý životný štýl

Zdravý životný štýl zahŕňa nefajčenie, obmedzenie alkoholu a pravidelné sledovanie krvného tlaku a tepu, čo pomáha udržiavať srdce v dobrej kondícii.