Metódy vyšetrenia srdca: Ako prebieha kardiologické vyšetrenie a čo môžete očakávať?

30. Apr 2025
Doba čtení 5 mins
Návody
Srdce je motorom nášho tela – keď funguje správne, cítime sa dobre. Ak pociťujete tlak, nepravidelný tep alebo si len chcete overiť, či je všetko v poriadku, kardiologické vyšetrenie vám môže priniesť pokoj v duši. V tomto článku vám jednoducho vysvetlíme, aké vyšetrenia existujú, čo vás pri nich čaká a aké cenné informácie o vašom zdraví môžu odhaliť.
dravotníčka vykonáva echokardiografické vyšetrenie srdca u pacienta

Neinvazívne metódy vyšetrenia srdca

Ide o vyšetrenia, ktoré sú rýchle, bezbolestné a nevyžadujú si zásah do tela. 

Elektrokardiografia (EKG) 

Elektrokardiografia (EKG) patrí medzi najbežnejšie diagnostické metódy v medicíne. Na pokožku pacienta sa pripevnia elektródy, ktoré snímajú elektrické signály srdca. Záznam sa zobrazuje v podobe krivky, ktorá odráža elektrické impulzy riadiace srdcovú činnosť. 

Celý proces trvá len niekoľko minút a poskytuje lekárom cenné informácie o stave srdca, jeho rytme a funkcii, vďaka čomu zohráva kľúčovú úlohu pri včasnej diagnostike ochorení srdca, porúch srdcového rytmu či infarktu – často ešte v počiatočných štádiách.

Elektrografia na pacientovi
Zdroj: Freepik.com

Echokardiografia (ECHO srdca) 

Echokardiografia vysiela pomocou ultrazvuku zvukové vlny, ktoré sa odrážajú od srdcových štruktúr a vytvárajú pohyblivý obraz. Táto metóda umožňuje posúdiť veľkosť srdca, stav chlopní a celkovú činnosť srdca, čím pomáha pri diagnostike srdcových ochorení.

Vyšetrenie je bezbolestné a trvá približne 15 až 30 minút. Pacient leží na chrbte alebo na ľavom boku, pričom lekár prikladá sondu na rôzne miesta hrudníka. Zdravotníčka vykonáva echokardiografické vyšetrenie srdca u pacienta

Zdroj: Freepik.com

Holterov monitor

Holterov monitor je prenosné zariadenie, ktoré nepretržite zaznamenáva elektrickú aktivitu srdca počas 24 hodín alebo dlhšie. Elektródy pripevnené na hrudník snímajú srdcový rytmus a prenášajú údaje do záznamového prístroja. Tento spôsob vyšetrenia umožňuje zachytiť poruchy srdcového rytmu, ktoré sa nemusia prejaviť pri bežnom EKG vykonanom v ordinácii.Pacient s pripevneným Holter monitorom

Zdroj: Freepik.com

Ergometria

Ergometria je metóda, pri ktorej sa sleduje elektrická aktivita srdca počas fyzickej záťaže. 
Vyšetrenie prebieha na stacionárnom bicykli alebo bežiacom páse, pričom pacientovi sa postupne zvyšuje intenzita záťaže. 

Počas testu sa monitoruje srdcová frekvencia, krvný tlak a EKG záznam. Ergometria sa často využíva pri diagnostike ischemickej choroby srdca, hodnotení účinnosti liečby a posudzovaní fyzickej zdatnosti, napríklad u športovcov či pacientov po infarkte. Žena vykonáva záťažový test na bicyklovom ergometri

Zdroj: Freepik.com

Invazívne metódy vyšetrenia srdca

Koronárna angiografia

Koronárna angiografia sa používa na zobrazenie ciev srdca (koronárnych artérií), aby sa zistilo, či sú zúžené alebo zablokované. Počas vyšetrenia sa cez tepnu, zvyčajne na zápästí alebo v oblasti slabiny, zavedie tenká trubička – katéter. Následne sa podá kontrastná látka, ktorá umožní zreteľné zobrazenie artérií na röntgenových snímkach.

Zákrok pomáha lekárom posúdiť, kde v cievach sa nachádzajú prípadné zúženia alebo blokády.

Lekár ukazuje pacientovi výsledky koronárnej angiografie na tablete

Zdroj: Freepik.com

Biopsia myokardu 

Biopsia myokardu sa používa na získanie vzorky tkaniva zo srdcového svalu (myokardu). Tento zákrok sa vykonáva pomocou špeciálneho katétra, ktorý sa do srdca zavedie cez cievy.

Po jeho zavedení odoberie lekár malý kúsok tkaniva. Táto vzorka sa potom analyzuje v laboratóriu a pomáha pri diagnostike zápalových ochorení srdca, infekcií alebo nádorových ochorení.

Laborant s lupou a pinzetou pripravuje vzorky na biopsiu myokardu

Zdroj: Freepik.com

Perkutánna koronárna intervencia 

Perkutánna koronárna intervencia (PKI) je intervenčný zákrok, ktorý slúži na liečbu uzatvorených alebo zúžených koronárnych tepien. Cieľom PKI je obnovenie prietoku krvi v postihnutej cieve.

Princípom PKI je zavedenie vodiaceho drôtu do postihnutej koronárnej tepny, kde sa následne nafúkne balónik na roztiahnutie zúženého miesta. Potom sa do daného miesta cievy implantuje kovová mriežka, nazývaná stent, ktorá pomáha udržiavať cievu otvorenú a zabraňuje jej opätovnému zúženiu.

Ako prebieha preventívne kardiologické vyšetrenie?

Príprava na vyšetrenie

Na preventívne kardiologické vyšetrenie sa nemusíte nijako špeciálne pripravovať, no je vhodné dodržať niekoľko odporúčaní. Pred vyšetrením nejedzte aspoň 2 – 3 hodiny, vyhnite sa kofeínu a fajčeniu, najmä ak vás čaká aj krvný odber. 

K lekárovi prineste tiež zoznam všetkých užívaných liekov a informácie o predchádzajúcich ochoreniach. 

Priebeh základného kardiologického vyšetrenia

  1. Informácie o zdravotnom stave. Kardiológ sa vás opýta na predchádzajúce choroby, aktuálne problémy, užívanie liekov, alergie, životný štýl a rodinnú anamnézu.
  2. Fyzické vyšetrenie srdca a ciev. Doktor vykoná vyšetrenie fonendoskopom, poklepe vám hrudník, odmeria tlak, zmonitoruje pulz, telesnú hmotnosť, opuchy a prípadnú cyanózu (modrasté až tmavomodré sfarbenie kože a slizníc).
  3. Laboratórne testy a analýzy. Zisťujú sa hladiny tukov, cukrov, srdcových enzýmov, hormónov a zápalových markerov, aby sa identifikovali rizikové faktory rôznych ochorení srdca.
  4. Zobrazovacie vyšetrenia a diagnostické metódy. Používajú sa rôzne kardiologické vyšetrenia, aby sa získali podrobné informácie o stave vášho srdca a krvných ciev. 
  5. Identifikácia možných príčin srdcových problémov. Kardiológ hľadá ďalšie zdravotné stavy, ako je cukrovka či problémy so štítnou žľazou, ktoré môžu ovplyvniť srdce.

Záznam EKG srdca na papieri s modrým perom a stetoskopom na stole

Zdroj: Freepik.com

Ako často absolvovať preventívne kardiologické vyšetrenia?

Frekvencia preventívnych kardiologických vyšetrení závisí od viacerých faktorov, ako sú váš vek, rodinná anamnéza, životný štýl a prítomnosť rizikových faktorov pre srdcovo-cievne ochorenia. 

Všeobecne však platí, že zdraví ľudia bez rizikových faktorov by mali najskôr podstúpiť preventívne prehliadky u všeobecného lekára každé dva roky, pričom ich súčasťou je aj hodnotenie kardiologického stavu.

Až v prípade identifikovania rizikových činiteľov, ako je vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu, cukrovka, obezita alebo rodinná anamnéza srdcových ochorení, môžete byť odporúčaní na podrobnejšie vyšetrenie u kardiológa. Frekvencia tohto vyšetrenia potom závisí od vášho zdravotného stavu a rozhodnutia špecialistu.